Talentovaní ľudia a my ostatní

Autor: Tibor Fellegi | 28.4.2013 o 17:58 | (upravené 7.2.2014 o 9:08) Karma článku: 1,03 | Prečítané:  362x

Všetci ich obdivujeme. Talentovaní ľudia. Majú v sebe niečo výnimočné. Niekto vraví, že sú to gény, iní, že je to dar od Boha. Vezmú ceruzku do ruky a namaľujú taký krásny portrét – oproti tomu sa javí moje kreslenie ako výtvor detí z materskej školy. Ako veľmi by som chcel kresliť tak ako oni. Vidíte toho chlapca s gitarou? Akordy prehadzuje úplne bezchybne, akoby sa s tou gitarou iba hral. Akoby to bola jeho frajerka, ktorú nežne hladí po vlasoch. No moje tri akordy, ktoré stále opakujem dookola a to brnenie strún, to musí zobudiť azda aj susedovho mŕtveho psa – ach, prečo len nemám talent?

 

Telku dnes večer ani nepozerám, zase dávajú Let’s dance. Vidíte tu mladú herečku? Má sotva dvadsať, vraví, že predtým netancovala, ale po tých pár súťažných kolách mám problém rozoznať, ktorý z partnerov je profesionál a ktorý amatér. Zase mi pripomenie, že ona je niekto – má na to. A ja som nikto. Také malé nič!

Každý z nás zažil už takýto vnútorný rozhovor. Rozhovor, kde reflektory svietili na tých dokonalých talentovaných ľudí a my by sme sa zakopali najradšej pod čiernu zem. Všetci vidíme ich životné úspechy, no nikto nevidí, koľko práce, potu, pádov a sklamaní, kritiky a odrádzania museli zažiť, kým sa dostali tam kde sú. Áno, talent je v živote dôležitý, no oveľa dôležitejšia je tvrdá práca, ktorá zušľachťuje talent tak, ako klenotník brúsi diamant. Postupne a pomaly opracuváva malé plôšky, až z neotesaného kameňa vznikne perfektný klenotnícky kúsok.

Zoberme si teda nás priemerných ľudí. Čo robí takýto priemerný mladý človek? Napr. v prázdninový deň. Povedzme si pravdu:

Väčšinu dňa, keď nemá žiadne povinnosti sa jednoducho nudí. Pozerá na nete všetky série Priateľov a potom prejde na Dva a pol chlapa, hrá hry, bezcieľne sa túla po sídlisku, pozerá čo ponúkne telka. Jeden seriál za druhým. Potom keď už ho nebaví držať ovládač, lebo všetky programy prešiel už najmenej trikrát a všetko ho nudí. Tak zapne facebook, pol hodiny číta statusy, aby zistil, kto sa práve škrabe v nose alebo na miestach, ku ktorých škrabaniu by sa verejne v škole ani nepriznal. Tak si zapne happy aquarium, nakŕmi rybičky a 2 hodiny zbiera plody virtuálnej farmy, len aby poskočil o jeden level vyššie a bol prvý v rebríčku spomedzi kamarátov. Potom navrčí na mamu, že chce ísť von, nech ho s večerou nečaká a ide večer do mesta. Stretne ďalších 10 ľudí ako je on sám a potom sa táto tlupa presunie do nejakého podniku alebo sa zašije do mestských kriakov. Najstarší z nich pôjdu kúpiť destilát a nejakú lacnú brzdu. Keď sa ráno mladý preberie premýšľajúc o tom, ako sa dostal domov, zistí, že už ani nevie rozoznať aký je deň. Vie, že ten dnešný bude rovnaký ako ten včerajší a zajtrajší deň bude rovnaký ako budúci utorok.

Je z toho jedna hnusná, nudná a bezfarebná kaša. Kaša ktorá ubíja. Telesne, no ešte viac psychicky. Vidíme, že náš život stojí ako keby na mieste. Sme kúsok nehybnej masy, ktorá len dýcha vzduch. Nerozvíjame svoje talenty. Prečo? Lebo ich ani nehľadáme. Ako výhovorku použijeme asi tu najbežnejšiu a zároveň najodpornejšiu vetu: Nechce sa nám.

Nabudúce keď sa budeme pozerať na týchto talentovaných ľudí, položme si otázku. Koľko času, energie, potu a sebazaprenia sme obetovali na to, aby sme rozvinuli náš talent? Každý predsa nejaký máme. Koľkokrát sme to chceli vzdať no predsa sme vytrvali, hoci sa nám zdalo, že to nemá zmysel? Edison skúšal 10 000 krát, až mu žiarovka zasvietila. Koľkokrát si skúšal v sebe nájsť talent ty? Koľkokrát si si povedal, že to začneš a dotiahneš to do konca? A koľkokrát si to aj urobil? 5 krát? 3 krát ? ani raz? ….

A ešte malá rada na záver: Nikdy nenastane ta správna konštalácia Jupitera, Venuše a nálady tvojho psa tak, aby si sa ráno zobudil a chcelo sa ti. Chcenie je ako sval. Treba ho cvičiť. Mnohí z nás majú tento sval v hlbokej artrofii (chradnutí). Ako urobiť aby sa mi niečo chcelo? No predsa tak, že sa rozhodnem, že to urobím vopred a potom už svoje rozhodnutie nemením. Musím to urobiť a hotovo. Nehľadím na to, čo chce telo a moja vlastná lenivosť. Je rozhodnuté ….

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?