O trápení

Autor: Tibor Fellegi | 29.4.2013 o 21:59 | (upravené 29.4.2013 o 22:09) Karma článku: 7,83 | Prečítané:  796x

Na začiatku by som chcel povedať, že tento článok píšem z pohľadu veriaceho človeka. Ale aj ľudia, ktorí sú neveriaci si z neho môžu vziať pár myšlienok. Mojím cieľom nie je vyvolať náboženskú diskusiu alebo diskusiu o tom, čo bude po smrti. Chcem iba poukázať na všadeprítomné trápenie a môj pohľad na to, ako ho prežívať.

Je toho teraz na mňa tak trošku veľa z každej strany, a preto sa zamýšľam aj nad vecami, ktoré by ma až tak veľmi nezaujímali v čase, keď všetko ide easy. Dnes som si zobral na mušku trápenie. Prečo sa vlastne trápime a prečo trpíme? Veľa ľudí by chcelo poznať odpoveď na túto otázku, ale skutočnú odpoveď sa asi dozvieme až vo večnosti. Aký zmysel majú veci, ktoré nám zmysel nedávajú. Počul som už všelijaké vysvetlenia, ale žiadne ešte nebolo pre mňa postačujúce a úplné.

Všetci sa asi zhodneme na tom, že nikto si nemôže dopredu zvoliť, koľko trápenia a utrpenia mu život prinesie (pokiaľ to nie je nejaký sebatrízniteľ, ktorý si ubližuje schválne - pre potešenie). Všetci sa zhodneme na tom, že si ani nemôžeme vybrať kedy zavítajú do nášho života problémy. Niektoré kríže trvajú len okamih, práve toľko, koľko trvá jedná myšlienka, iné kríže nás neopustia. Musíme ich vyniesť až do neba.

 

Veľa ľudí sa trápi úplne zbytočne. Boja sa budúcnosti, ktorá sa nestane alebo minulosti, ktorá už odišla. Nevedia žiť v danom okamihu. Ešte viac ľudí sa bojí iných ľudí a ich mienky. Skrátka, strachu a bolesti je v živote všade veľmi veľa. Svoju budúcnosť dokážeme ovplyvniť sčasti sebadisciplínou, terajšími rozhodnutiami a snáď aj niektoré naše modlitby budú vyslyšané. Ale aj keby som bol najdisciplinovanejší človek na svete s najlepšími predsavzatiami, neovplyvním kedy niekto blízky zomrie, kedy si zlomím ruku alebo kedy ma šéf vytočí. Väčšina vecí v živote  (z nášho pohľadu – nie z pohľadu Boha) sa deje náhodou a nemáme nad nimi nijakú kontrolu. Je to také zubadlo, ktoré nás drží dolu pri zemi. Nie sme úplne pánmi svojho života a sme závislí na Bohu a na druhých ľuďoch.


V ďalších riadkoch visí otázka: Ak nemám absolútnu kontrolu nad svojim životom a nad tým, kedy a aké kríže ma navštívia, čo mám robiť?


Stále viac a viac som presvedčený, že práve reakcia  na ťažkosti a protivenstvá odlišuje Človeka od človeka.


Nikto si nevie presne vypočítať koľkokrát bude musieť zmeniť svoje plány budúci mesiac ani koľko ľudí ho sklame či naštve. A koľkokrát sa sklame v sebe samom? Jediné čo vieme zmeniť je naša reakcia na vzniknutý problém. Mojou osobnou túžbou je naučiť sa žiť tak, aby som z každého problému odišiel s nedotknutou dôstojnosťou a stal sa lepším človekom nie napriek problémom, ale vďaka ním. Nemusím vyhrať každú bitku a vybabrať s tými zlými. Niekedy je múdrejšie ukloniť sa a odísť. Prijať s pokorou prehru. Vedieť uznať omyl a ospravedlniť sa. To sú veľké životné lekcie, ktoré nám problémy prinášajú a ktoré nám umožňujú rásť. Je jedno či pri probléme zarobíš alebo prerobíš, či ťa bude obdivovať o sto ľudí viac alebo menej. Dôležité je či rastieš ako osobnosť a či dostáva zabrať tvoj charakter. Charakter je ako sval. Na to, aby rástol, musí sa trénovať. A niet lepšieho tréningového náčinia na budovanie charakteru ako sú kríže a problémy.


A načo mi je charakter, keď ostanem chudobný, nebudem mať moc, popularitu, uznanie ( tu doplň svoju modlu …). Načo mi je charakter? Charakter je ako vzácny obraz. Nie každý človek môže pochopiť jeho hodnotu. Ak by ste zamiešali veľmi drahý obraz medzi obyčajné obrazy, bez cenovky by len málokto spoznal jeho hodnotu. Ľudia sa dnes príliš pozerajú na cenovky a málo skúmajú hodnotu. Hodnota človeka sa skrýva v jeho vnútri. Niekto má tú milosť, že je dobrý od prírody. My ostatní sa musíme v dobrých veciach trénovať.


Tento článok ostane nedopísaný. Ostane taký, lebo sám ešte som mladý a život ma ešte tak nevyfackal, aby som bol oprávnený rozprávať o trápení s náležitou autoritou človeka, ktorý si už niečo odskákal. Dúfam, že to pochopíte :-)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?