Čo na trhu nekúpite?

Autor: Tibor Fellegi | 27.5.2013 o 1:10 | (upravené 27.5.2013 o 1:22) Karma článku: 9,31 | Prečítané:  2255x

Trh je všetkým presýtený. Máme na trhu dokonca aj to čo si nedokážeme ani predstaviť a obchodníci sa pretekajú, aby nám vyplnili naše vrtochy a my sa pretekáme, aby sme na oplátku vyplnili ich peňaženky. Ak aj niečo nemajú v najbližšom hypermarkete či elektrodóme, nie je problém si to cez internet okamžite objednať. O týždeň mám inžinierske štátnice a tak som premýšľal s čím by som mal prísť na trh ako podnikateľ, aby som priniesol niečo, čo ľudia potrebujú a čo tu nie je.  Mám niekoľko nápadov, ktoré ešte neexistujú alebo neexistujú v takej forme, v akej si ich predstavujem ja. Ale pokiaľ s tým neprídem ja alebo niekto iný na trh, ľuďom to chýbať nebude. Lebo o tom nevedia. Rovnako, ako by im možno nechýbalo množstvo vecí, o ktorých si myslíme, že sa bez nich nedá žiť. Mobil, internet, mp3-jka, Angry Birds, atď.

Veď komu pred 15 rokmi chýbal facebook? Určite si veľa ľudí želalo, aby mohli komunikovať so svojimi kamošmi na druhej strane oceánu v reálnom čase, a preto im programátori vymysleli instant messaging a sociálne siete. Ale mnoho vecí nevznikne z reálnej potreby. Vzniknú jednoducho preto, aby sa predali. Najprv niečo výrobcovia vymyslia a potom si zaplatia obchodníkov a marketingových expertov, ktorí majú za úlohu presvedčiť ľudí, že to potrebujú a že bez toho sa nedá žiť. Alebo aspoň navodiť atmosféru dokonalého šťastia hercov v reklame, ktorí vlastnia daný produkt. Títo ľudia sú mladí, šťastní a vyzerajú tak bezstarostne. V každej jednej reklame. No nechceš to aj ty? Budeš to mať! Máš na to všetky predispozície, chýba ti už len propagovaný produkt a budeš dokonale šťastný.

Tiež zvažujem, že si kúpim tablet, aby som mal čítačku kníh, kalendár a organizér do práce. Viem však, že rovnako dobre môžem použiť aj klasický kalendár z papiernictva a knihy si môžem kúpiť alebo požičať z knižnice. A hlavne ma hreje myšlienka, že 10 000 rokov sa ľudia pretĺkli životom viac menej úspešne aj bez tabletu. Jednoducho nemali takú potrebu alebo aj keď ju mali, riešenie pre nich ešte neexistovalo. Vôbec nie som proti pokroku a ani proti tomu, aby sme si uľahčovali život ako sa len dá. Ono je to totiž propagované tak, že si kúpim vec, ktorá mi uľahčí prácu, aby som mal viac času na rodinu a kamarátov. Ale v skutočnosti sa v ušetrenom čase  nevenujem rodine a kamarátom, ale len ďalším veciam, ktoré som si kúpil alebo ktoré si ešte len túžim kúpiť. Pekne to povedal Tyler Durden vo filme Fight Club: "Reklama nás  núti kupovať si autá a šaty. Robíme v práci, ktorú nenávidíme, aby sme si kúpili blbosti, ktoré nepotrebujeme."

Čoho je však dnes ozajstný nedostatok? Viem, že to bude znieť ako Dale Carnegie, ale rovnako ako on aj ja som presvedčený, že ľudia najviac túžia po tom, aby sa o nich niekto úprimne zaujímal. Veľa ľudí sa opýta hneď po pozdrave ako sa máš a je na nich vidieť, že chcú počuť len dobre. Akákoľvek iná odpoveď by znamenala záväzok z ich strany ku konverzácii a na to nemajú čas alebo záujem. (túto vetu som niekde čítal, ale nepamätám si kde, takže neviem dať citáciu).   Dnes sú vzťahy veľmi ochladnuté a každý si viac menej stráži svoj piesoček. Susedia sa už tak často nenavštevujú, niektorých členov rodiny sme nevideli roky a veľa ľudí si už ani nemá čo povedať. Preto sa rozhovory veľakrát redukujú na:  Ahoj. Ako sa máš? - Dobre. Rád som ťa videl. Čau! Na facebooku máme stovky priateľov, ale vrúcne vzťahy nemáme často ani s piatimi. Viete mi povedať mená rodičov aspoň 5 kamarátov na facebooku, s ktorými nie ste rodina?

Myslím si, že práve úprimný záujem o druhých ľudí by mohol každému neskutočne pomôcť. Vám a takisto aj tomu, o koho sa zaujímate. Nie pre to, aby na tých ľuďoch následne zarobili. Na to tu máme predavačov predražených hrncov pre dôchodcov.  Potrebujeme ľudí, ktorí si vedia nájsť čas na priateľov okolo seba a vedia ich počúvať. Nie sypať promptné riešenia na ich problémy alebo do každej vety im skočiť vsuvkou "ale ja som" alebo "ja by som". Len počúvať a klásť otázky. Skrátka zaujímať sa úprimne o niekoho. Ak by sa našli takýto muži a ženy, možno by po svete chodilo menej zlomených ľudí a farmaceutické spoločnosti, ktoré predávajú lieky na depresiu by nedosahovali rekordné tržby. Možno si tým človekom, ktorý môže dnes venovať pár minút svojho času známemu či priateľovi práve Ty. Choď za ním ako prvý a možno nájdeš úprimného kamaráta. Mnoho ľudí sa môže stať našimi skvelými priateľmi na celý život, ale nikdy sa nimi nestanú práve preto, lebo ich poznáme iba povrchne. Skvelí ľudia chodia vedľa seba a ani o tom nevedia. Popremýšľajte o tom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?